11 spišských mesteciek sa stali súkromným majetkom Zápolských. Mestecka nevykonávali robotné povinnosti, ale platili podobne ako královi penažné dávky tzv. leberi denarii. Smižany boli považované za mestecko ( oppidum ). Malo svojho richtára a štyroch prísažných. Po porážke Zápolského Ferdinandom Habsburským, Ferdinand daroval Spišský hrad svojmu stúpencovi Alexejovi Thurzovi. Okolo polovice 16.storocia sa hradu i majetkov k nemu patriacich násilne zmocnil Ondrej Báthory, ale roku 1553 ich definitívne získla Thurzovci. Zostavili urbár pre svoje mestecká a obce, kde sa nielen spísal majetok, ale sa tiež urcili feudálne povinnosti poddaných. Za Thurzovcov Smižancania viedli mnohé spory o svoj chotár hlavne so silným susedom – Spišskou Novou Vsou. Thurzovci v druhej polovici 16. storocia zacali uplatnovat známu zásadu ,,cuius regio, eius religio “ ( koho vláda, toho i náboženstvo ). Kedže sami prestúpili na luteránsku vieru, vo svojich mesteckách a obciach postupne poobsadzovali fary pastormi vyznávajúcimi Lutherovo ucenie. Zaciatkom 80. rokov 16. storocia prešli aj Smižany na novú vieru.

Vpád hajdukov kniežata Štefana Bockaja na Spiš koncom roku 1604 a na jar 1605 bol tragický. Do Smižian prišli 16.4.1605. Predstavitelov mestecka nútili zložit prísahu vernosti Bockajovi. Ked nepochodili, vyrabovali ho a podpálili. V septembri 1619 Smižany poctilo svojou ,,návštevou ” aj Bethlenovo vojsko. Necudo, že to malo za následok úpadok Smižian.

Panstvo Thurzovcov nad Spišským hradom a k nemu patriacim majetkom sa skoncilo roku 1636 smrtou Michala Thurzu. Bol bezdetný a v testamente svoje majetky odkázal Eve Forgácovej, manželke Štefana Csákyho. Dedicné právo prešlo na Csákyovcov. Štefan Csáky si potom vymohol u panovníka na tieto majetky darovaciu listinu. V priebehu 17. a zaciatkom 18. storocia boli Smižany poznacené protihabsburskými povstaniami J. Rákociho, I. Tokolyho, Františka II. Rákociho. Zvlášt vpád Tokolyho kurucov roku 1679 mal pre Smižany vážne následky. Mestecko bolo vyrabované a katolícky farár Jakub Ján bol spálený. Tažké vojnové casy boli sprevádzané morovými epidémiami. V Smižanoch ostalo pri živote len asi 100 ludí. Mestecko sa velmi zadlžilo. V statovských povstaniach nastalo v Uhorku relatívne pokojné obdobie. Vo velkej miere k tomu prispeli i reformy Márie Terézie i jej syna Jozefa II. Azda najvýznamnejšie z nich bola urbárska regulácia, školská reforma, tolerancný patent, zrušenie nevolníctva v Uhorsku.

Zemepán Štefan Csáky požiadal panovnícku roku 1773 o vydanie trhového privilégia pre Smižany, ktoré v tomto case však nezohrávalo tak dôležitú úlohu a prakticky žiaden vplyv na zmenu poddanského postavenia Smižian až do zrušenia poddanstva v roku 1848 to už nemalo. Južne od obce, bezprostredne pri vstupe do Slovenského raja, postavil Štefan Csáky zaciatkom 19. storocia mašu – železiaren. Vyrábala kujné, surové a liatinové železo. Zamestnávala desiatky povozníkov zo Smižian i okolitých obcí. Roku 1719 zachvátil Smižany obrovský požiar, ktorému podlahla vyše polovica mestecka, kostol, fara, škola i dalšie budovy. Vztahy medzi Csákyovcami a Smižanami boli v porovnaní s niektorými inými obcami a mesteckami do konca 18. storocia v celku dobré. Až myšlienky Velkej francúzskej revolúcie z roku 1789 zacali otvárat sedliakom oci i na Spiši. Za prícinu svojho nedôstojného postavenia a biedy zacali považovat šlachtu. Dokonca v lete 1790 sa v Smižanoch a Iliašovciach objavili aj protišlachtické letáky. Feudálny systém bol v zjavnej kríze a bolo možné ocakávat dalšie revolucné výbuchy. Jeden prišiel v roku 1831. Predchádzali mu neúrodné roky a taktiež cholerová epidémia, ktorá sa v lete roku 1831 preniesla z Halice na Spiš, Šariš i do Zemplína. Ludia zomierali ako muchy, hoci vrchnost robila proticholerové a hygienické opatrenia. Lud si z protiepidémiologického opatrenia vrchnosti a hlavne sypanie chlórového vápna do studní vysvetloval snahou pánov otrávit. Udalosti nabrali dramatický spád 11. augusta, ked Smižancania napadli zdravotného komisára M. Vitkovského, ktorého podozrievali z travicstva studní. Potom ešte niektorí Smižancania vyvíjali aktivitu pri mucení františkána a vyzývali k vzbure aj v susedných Iliašovciach. Odplata zo strany pánov prišla už o tri dni v podobe vojenských oddielov. Za úcast na vzbure bolo zo Smižian odsúdených 35 mužov a 2 ženy. Strach z pánov z poddaných trval ešte dlhé roky.

Vonkajším znakom pociatku zmien v Európe bola revolúcia 1848 / 49, ktorá otriasla takmer celú Európu. Bojové akcie na Spiši kulminovali vo februári 1849, kedy aj cez Smižany prešlo mnoho povstaleckého i cisárskeho vojska. V roku 1857 zhorela celá ,,zimušná ” strana za mostom a v júni 1860 sa zasa rozvodnili potoky a takmer celá obec bola pod vodou. Povoden narobila obrovské škody.

Najväcšou zmenou pre obyvatelov obce bolo zrušenie poddanstva. Poddaní dostali do riadneho vlastníctva majetok, ktorý doteraz používali ako panský. Zaciatkom 60.rokov sa obyvatelia zaoberali predovšetkým polnohospodárstvom. Už aj tým sa skladba smižianskeho obyvatelstva líšila od mnohých iných spišských dedín. Velký význam pre obcanov mala ešte maša – vysoká pec. Spociatku to bola jedna vysoká pec, koncom 40.rokov pribudla dalšia. Nadalej vyrábala surové železo i liatinu.

Farári a ucitelia v Smižanoch obycajne bývali najvyššie vzdelaní, ludia im najviac verili a casto si dali od nich poradit.

Velmi podstatný vplyv na další rozvoj Smižian malo postavenie železnicnej trate Košice – Bohumín, ktorá dala mnohým obyvatelom slušnú možnost zárobku. Práce na trati sa zacali v roku 1848 a 18. marca 1871 prešiel okolo obce prvý vlak.

Cigáni bývali pôvodne na lavom brehu mlynského potoka. Ich pocet stále rástol a problémy s nimi sa zvyšovali. O ich osud sa zacal zaujímat farár Matúš Pajdušák. Kedže nechodili do školy ani do kostola, zacal chodit medzi nich a ucit ich. Naucil sa aj ich jazyk. V roku 1933 dal uprostred osady postavit kríž, preložil do ich jazyka Otcenáš a Zdravas, naucil ich to spievat. V roku 1934 bola v škole zriedená osobitná cigánska trieda. Ked roku 1873 posledný krát u nás vypukla cholera, prejavila sa najskôr u nich.

Naše obce, pozostávajúce väcšinou z drevených domov, sa azda najviac obávali požiarov. Tie ich aj pomerne casto navštevovali. Obec síce mala striekacku a nutné hasicské potreby, ale stále jej chýbali cvicení ludia, ktorí by boli schopní úcinne celit požiaru. Preto bol v Smižanoch roku 1880 založený dobrovolný hasicský spolok. V Smižanoch horelo v rokoch 1882, 1883, 1885, 1888, 1898, 1899 a 1905. Hrozný však bol požiar, ktorý vypukol 24.7.1909. Zhoreli pri nom nielen kostol a veža, ale aj 41 domov s hospodárskymi budovami a o život prišiel jeden clovek. Nebyt prudkého dažda, ktorý hasicom pomohol, boli by bývali škody ovela vyššie. Beztak neutešenú situáciu ešte zhoršila 1. svetová vojna. Opät sa ukázala nevýhodná poloha Smižian na hlavnej ceste: neustále prechody vojsk, ich ubytovanie, poskytovanie predzáprahov, stála neistota obyvatelstva. Mnohí museli narukovat a bojovali prakticky na všetkých bojiskách 1. svetovej vojny.

Utrpenia 1. svetovej vojny sa skoncili rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom nových národných štátov. Monarchiu nahradila demokratická republika, zarucujúca sociálnu a spolocenskú rovnost a práva všetkých zúcastnovat sa na politickom dianí. Politická situácia v Smižanoch bola napätá. Remeselníci, robotníci a zamestnanci sympatizovali so sociálnodemokratickou stranou. Väcšina rolníkov vkladala svoje nádeje do agrárnej strany. Po Hlinkovom prepustení z ceského väzenia získala slovenská ludová strana a pozície aj v Smižanoch. Zápas medzi stranami neustával. Azda najvýznamnejšou udalostou medzivojnového obdobia v našich dedinách bola pozemková reforma. Aj v Smižanoch sa prejavila nielen tým, že velkostatok sa zmenšil a majetky obyvatelov obce vzrástli, ale bola aj zaciatkom prudkého rozvoja dediny. Na ulahcenie hospodárskeho a sociálneho života obyvatelstva sa u nás už od posledných desatrocí 19. storocia zakladali družstvá. 11. novembra sa zišli v obecnom dome záujemci, väcšinou remeselníci, železniciari, nádenníci, robotníci a kociši a rozhodli sa, že založia robotnícke potravné družstvo v Smižanoch. Tvorili si obchod, ale neskúsenost vedúcich cinitelov i vedúcich obchodu viedla k velkým financným problémom družstva od samého zaciatku, narastajúce hospodárske tažkosti viedli k úpadku družstva. Dna 6. decembra 1925 vo Smižanoch založené dalšie družstvo – úverové. Družstvo fungovalo velmi dobre a vykazovalo každorocne zisk okolo 300 Kc, co sa neskôr zvýšilo až na vyše 1000 Kc. Svojim clenom velmi pomohlo. Žial, socializácia zlikvidovala aj tento podnik. V Smižanoch vzniklo aj klasické potravné družstvo. Založené bolo dna 30. apríla 1939. Jeho názov znel : Potravné družstvo v Smižanoch. Jeho úcelom nebol len obchod, ale aj pomoc clenom pri ich hospodárstve rôznymi strojmi, správa ich úspor, vykupovanie ich produktov a pod. v medzivojnovom období sa Smižany hospodársky a kultúrne povzniesli. V roku 1925 boli do obce dodané 2 zvony : Matej a Svätý kríž. Na ich zhotovenie sa vykonala zbierka s tým, že pri pohreboch na nich bude zvonit iba tým, ktorí na ne prispeli. Dohoda sa dodržiavala tak, že tým, ktorí na ne neprispeli, sa zvonilo len jedným zvonom. Dotklo sa to aj miestnych evanjelikov, z ktorých na nové zvony prispel iba jeden. Preto sa rozhodli, že si postavia novú zvonicu so zvonami. Idea zvonice sa napokon rozšírila na stavbu celého kostola. Tak bol v roku 1932 postavený evanjelický kostol s vežou . K potrebám moderného cloveka patrí aj elektrina. Elektrárenská úcastinná spolocnost v Košiciach roku 1930 inštalovala do obce elektrické osvetlenie.

V roku 1938 sa zacalo velmi búrlivé a prelomové obdobie našich dejín, spôsobené svetovou politickou situáciou. Smižany sa zacali podobat na vojenský tábor. Dna 23. septembra sem došli vojaci a boli ubytovaní v domoch. Sotva sa dedina upokojila po demobilizácii, dostáva Slovensko 6. októbra 1938 autonómiu. September 1939 priniesol prechod množstva nemeckého vojska, nastupujúceho proti Polsku. Smižancania bojovali aj na bojiskách 2. svetovej vojny. Jeden zo Smižancanov, Ján Nálepka, získal za boj proti fašizmu najvyššie sovietske vyznamenanie Hrdina ZSSR in memoriam. Azda najväcší rozruch v obci však v tej dobe vyvolali dve povodne. Prvá z nich vznikla z velmi prudkého dažda 24. júla 1943, ked sa vyliali potoky a takmer celá obec bola zaplavená. K druhej došlo 2. januára 1944, bola však obmedzená len na cast cigánskej osady. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa aj v Smižanoch zacalo organizovat ilegálne protifašistické hnutie. Dna 30. januára 1945 sa v obci utvoril prvý miestny národný výbor. Medzi tým sa zorganizovala aj demokratická strana v obci. Mimoriadna udalost sa konala v Smižanoch dna 18. novembra 1945, vo výrocie smrti kpt. Jána Nálepku. Na jeho rodnom dome bola odhalená pamätná tabula. Uvažovala sa aj s premenovaním Smižian alebo v Spišskej Novej Vsi na Nálepkovo, potom však toto meno dostala bývala nemecká obec Vondrišel. Politické pomery na Slovensku i v Smižanoch boli ešte dlho búrlivé. Až február 1948 a po nom nasledujúce cistky, kádrové zmeny, zákony, politický život ,,znormalizovali '' .

Zo spolkov pôsobiacich v Smižanoch bezpochyby najväcšiu vážnost požíval hasicský zbor. Po vzniku CSR sa jeho cinnost rozvíjala len pomaly. Každého muža medzi 18. a 42. rokom každorocne zapísali do zboru a kto nechcel chodit na cvicenia, mohol sa vykúpit sumou

50 Kc rocne. Obec v roku 1923 zakúpila novú rucnú striekacku, ku ktorej bol zakúpený aj konský povoz. Pravidelnými cviceniami, profesionálnymi zásahmi pri požiaroch a nakoniec i kultúrnymi aktivitami sa smižiansky hasicský zbor stal jedným z najlepších v okrese.

Medzi smižianskou mládežou najväcšiu aktivitu vyvíjal katolícky kruh. Roku 1937 sa z neho vytvorilo Združenie katolíckej mládeže. Spolok usporadúval verejné slávnosti, zábavy a hral divadlá. Názvy dalších spolkov, ktoré urcitý cas pôsobili v Smižanoch : Únia drevorobotníkov v CSR, Odbocka spolku krestanského rolníckeho združenia v Bratislave, Rolnícka beseda, odbocka slovenskej rolníckej jednotky, Spolok pre chov ošípaných, Zbor slovenskej evanjelickej jednotky na Slovensku ...

Šport sa zacal v obci rozvíjat po vzniku cs. republiky a to najmä futbal a volejbal zásluhu študentov. Prvý futbalový zápas sa uskutocnil 18. 5. 1941 medzi FK Smižany a Hrabušicami. Smižany zvítazili 4:0.

V obci pôsobila tiež miestna skupina skautov.

O smižianskom divadle : Spociatku sa divadlo formovalo na také, ktoré sa takpovediac spred oltára dostali na ulicu a do domov ( Jašlickáre a i. ) a neskôr sme ho nazvali ludovým. Potom, ked sa objavila najprv náboženská, po latinsky hrávaná, a neskôr tzv. svetská hra. Zo všetkými atribútmi dnešného divadla, zacína sa aj v Smižanoch éra naozajstného divadla. V Smižanoch ako takmer všade na Slovensku si musel aspon raz v živote zahrat divadlo každý zdravý obcan. Nie je predsa nijako náhodne, že v Smižanoch sa narodil a vyrástol jeden z najvýznamnejších slovenských operných spevákov, inác aj dramaturg, historik a románopisec Štefan Hoza. Odtial prišla za opernú zboristku do Slovenské národného divadla Iréna Richtarcíková – Durdíková, aj jej syn, rodený Smižancan Vladimír Durdík. Ich predok Irénin otec a Vladov dedko Vojtech Rychtarcík bol sám horlivým režisérom, skladatelom i textárom, k comu mal ako smižiansky regenschori velmi blízko. V poprevratových Smižanoch existovali dokonca pararelne niekolko divadelných krúžkov, z ktorých v medzivojnovom období najväcšiu životnost zaznamenal Rolnícky dorast. V druhej polovici 30. rokov pribudol aj krúžok Združenia katolíckej mládeže. Zatial co na okolí a po celom Slovensku sa ochotnícke divadlo rozrastá a skvalitnuje, ba v nejdenom prípade už predbehol profesionálov alebo im slúži za vzor, v Smižanoch je táto sféra kultúrneho života nateraz mrtva.